1 jednoduchý trik, ako zvládnuť nahnevané dieťa

Tipujem, že ste to už zažili. Idete s dieťaťom do supermarketu nakúpiť len zopár najnutnejších vecí a „omylom“ sa ocitnete v uličke s hračkami. A ono nie a nie pochopiť, že hračka sa dnes kupovať nebude. Na dôvode teoreticky nezáleží, podstatné je, že vás čaká scéna plná hnevu, plaču, možno aj horšie. Možno bude hádzanie sa o zem, krik (vás oboch) a scéna taká, že budete hviezdami obchodu.

A teraz si predstavte, že to môže byť celé inak.

Môže stačiť krátky rozhovor a žiadna scéna sa konať nebude. Túžite aj vy vedieť, ako je to možné? Ako zvládnuť nahnevané dieťa s pokojom a rýchlo?

Prezradím vám overený postup a vy sa už nikdy nebudete potiť v obchode pri podobných scénkach.

Hnev je OK

Každé dieťa sa občas hnevá. Je jedno, či je kľudnejší alebo temperamentnejší typ, hnev ako emócia patrí neodmysliteľne k nášmu životu. Je len na nás, ako sa ho naučíme zvládať my dospelí a ako sa postavíme k hnevu svojho potomka.

Prvým predpokladom k tomu, aby sme zvládli nahnevané dieťa je uvedomenie, že má na to svoj dôvod. Nám sa to síce nemusí zdať opodstatnené, pretože máme iné videnie sveta, ale ono má naozaj dôvod sa hnevať. Môže to byť taká (pre nás) malichernosť ako krivo odkrojený chlieb alebo zistenie, že obľúbené tričko je práve v práčke.

Pre nás hlúposť, pre dieťa dôležitý detail. Bude fajn, ak si uvedomíme, že dieťa nerieši nezaplatené účty, pracovné projekty, ani iné veci, ktoré vy považujete za dôležité (čo by zase nechápalo dieťa). Ono má svoj detský svet a tam sú priority iné. Odreté koleno, stratená hračka, to sú veľké tragédie. Takže nabudúce, prosím, žiaden posmech, akého som ja bola už toľkokrát svedkom.

Nechajme emócie vyplávať na povrch

Keď teda už vieme, že dieťa sa hnevá opodstatnene, či sa nám to pozdáva alebo nie, ďalším krokom k zvládnutiu takejto situácie je, že dieťaťu umožníme prežiť emóciu. Najhoršie, čo môžeme v takýchto chvíľach robiť je, že ho utešujeme štýlom: „Neplač, to nič nie je.“ (znehodnocovanie jeho emócií)alebo „Poď, kúpime si zmrzlinu.“ (odpútavanie pozornosti). To sme počúvali ako deti my, pamätáte?

Potlačované emócie sú ako časovaná bomba. Driemu v nás a vo chvíli, keď to najmenej čakáme, bum! Vybuchneme. Ak sa dieťa naučí na základe našich pokynov potláčať emócie, stane sa z toho pravdepodobne nebezpečný návyk, ktorý mu bude škodiť nielen celé detstvo, ale v dospelosti sa môže prejaviť v podobe rôznych chorôb.

Vtedy už ale ťažko chápeme súvislosť medzi starými emóciami a zdravotnými problémami a je veľmi ťažké tieto staré emócie spracovať, aj keď sa to samozrejme dá.

Čo teda robiť? Ako umožniť dieťaťu prežiť naplno emócie, aby sa neukladali vnútri a aby nevznikla scéna ako hrom, ktorá sa vám vymkne z rúk?

Odpoveď je empatia

Je to jednoduché. V takýchto chvíľach, keď dieťa pochytí hnev, je potrebné mu dať empatiu. Tým, že mu dáme empatiu, vlastne uznáme jeho právo na dané pocity a nebudeme ho nútiť ich potlačiť. Ukážeme mu, že ho chápeme, že s ním súcítime a že je to v poriadku sa takto cítiť.

Veď uznajte sama. Aj vy sa asi niekedy hneváte a dieťa to vidí. Ak ho budete vo chvíli, keď je nahnevané ono, presviedčať, že to nie je OK a že sa nemá hnevať, aký odkaz mu dávate? Vo vašom správaní a rozprávaní bude veľký rozpor a to je veľká chyba.

Ako vyzerá taká empatia? Je dôležité, aby ste sa úprimne snažili vcítiť sa do pocitov svojho dieťaťa. Čo asi prežíva? Ako sa cíti? Ako mu môžem pomôcť?

Pomôcť mu môžete tak, že ho naučíte, ako svoje emócie zvládať. V prvom rade tým, že pôjdete sama príkladom. A potom tak, že budete stáť v týchto preňho náročných situáciách pri ňom a budete mu oporou. Len tak sa deti naučia vhodným komunikačných zručnostiam do života.

Uznám teda jeho pocity, nechám ho, aby si ich prežilo a pomôžem mu, aby našlo riešenie danej situácie, ak treba.

Skúste to inak

Scénka v obchode by potom mohla vyzerať napríklad takto, ako som ju zažila ja s Elou. Nepamätám si, čo to bolo, tak povedzme, že to boli puzzle, ktoré chcela kúpiť. Po tom, čo som jej oznámila, že jej ich nekúpim, nahnevala sa a rázne sa dožadovala svojho.

Ela: Ale mama, ja ich vážne chcem!

Ja: Ty si nahnevaná, lebo ti ich nechcem kúpiť?

Ela: Áno!

Ja: Ty teraz asi po nich veľmi túžiš, však?

Ela: Hmm.

Ja: Hmm, to by bolo super, keby sme si mohli kúpiť všetko, čo chceme, že? No, to by sa aj mne páčilo, ale bohužiaľ to nejde, ani ja si nemôžem kúpiť všelijaké krásne šaty alebo sukne, ktoré sa mi páčia, lebo na to nemáme peniaze. A aj keby sme mali, kam by sme to všetko dali? Toľko miesta v dome nemáme, všetko, čo sa nám páči, sa kúpiť nedá.

Vysvetlenie sa samozrejme môže líšiť, najlepšie je, ak budete úprimná a poviete skutočný dôvod, prečo hračku/sladkosť nekúpite. Naučila som sa to a som si istá, že to, že som pravdivá a autentická, dieťa cíti.

To je všetko. Nič viac netreba, stručne a jasne sa vyjadriť, povedať, čo treba a nechať to tak. Ak sa dieťa ešte chvíľu hnevá, je to v poriadku, každý potrebuje inak dlhý čas. Už do toho ale netreba rýpať a nijako zasahovať. A hlavne sa príliš neopakovať.

Cítite ten rozdiel?

Ako vidíte, klasická scéna v obchode sa dá zvládnuť celkom rýchlo a jednoducho. Všimnite si sled mojich reakcií:

  • 1
    Dám najavo, že vnímam jej emóciu a že je v poriadku, že ju cíti.
  • 2
    Dám jej empatiu, ukážem, že viem, ako sa cíti, prípadne to dokážem tým, že uznám, že podobné pocity mávam aj ja.
  • 3
    Uvediem krátke vysvetlenie, prečo si stojím za tým, že sa vec nekupuje. Pozor ale, žiadne zdĺhavé reči!

Tento jednoduchý postup umožní dieťaťu prežiť svoju emóciu, neodopierame mu ju a zároveň sa s ňou môže rýchlo vysporiadať.

Vyskúšajte a uveríte

Keď to zopárkrát vyskúšate, uvidíte, ako krásne to funguje. Niekedy je to až neuveriteľné, hnev sa rozplynie akoby mávnutím čarovného prútika. O minútu už ani jeden z vás nebude na to myslieť. Pretože žiadna scénka sa konať nebude, žiadne silné emócie (okrem tej počiatočnej), krik, nič také.

Len krátky rozhovor, ktorý posilní váš vzťah a dodá vám sebavedomie, aby ste aj ďalej menila svoje vzorce správania a vychovala svoje dieťa inak, ako je v našich končinách zaužívané.

Držím vám palce a verím, že vaše nákupy (a nielen tie) budú odteraz pohodovou záležitosťou.

Renáta Janečková
Som odvážna duša, ktorá neustále hľadá nové cesty ku šťastiu a naplnenému životu. Zároveň som mamou, ktorá si užíva vedomé materstvo a svojou kvapkou v mori pomáha tvoriť krajší svet.
Viac o mne si môžete prečítať TU

Som autorkou e-bookov:
(ne)MÁM ČAS na deti a na seba

11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa

3 dôvody, prečo začať svoje dieťa vychovávať inak
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov