Minimalizmus – Moje začiatky s minimalizmom

Nie som odborník na minimalizmus, no chápem ho ako filozofický smer, ktorý ma láka čím ďalej, tým viac. Dáva mi zmysel a ja sa ho snažím žiť v každej oblasti môjho života. Som na začiatku, no teším sa na ďalšie moje úspechy, s ktorými sa s vami rada podelím, a možno niekoho aj inšpirujem.

S minimalizmom som sa po prvýkrát stretla nedávno. Intuitívne ma to k nemu ťahalo a uvedomila som si, že som k nemu mala blízko odjakživa. Len som to nemala takto pomenované.

Teraz som sa do tohto životného štýlu úplne zamilovala. Minimalizmus vnímam ako skvelý nástroj pre vedomý život – vedome si vyberám, čím sa obklopujem. Vedome rozhodujem o tom, čo si kúpim, čo už nepotrebujem a čo mi robí radosť, s čím súzniem.

Už dlhé roky sa snažím materiálne veci vo svojom živote minimalizovať, aj keď je pravda, že sa mi to nie veľmi darí. Zatiaľ som bola úspešná aspoň vo veciach, ktoré sú len moje a netýkajú sa iných členov rodiny. Prvý bol šatník, s ktorým to išlo ľahko. Aj ďalšie osobné veci som vytriedila na minimum a je pravda, že mi nič nechýba.

Prečo vlastne?

Je pravda, že to dnes nie je ľahké. Žijeme v dobe, kedy sme obklopení tak veľkým množstvom tovaru (nehovoriac o všadeprítomných reklamách), že odolať mu je niekedy problém aj pre nás dospelých. Stalo sa normou mať dom alebo byt, auto. Kupovať si dovolenky a zážitky. Deťom dopriať všetko to, čo sme my nemali.

Sme však skutočne šťastní? Napĺňajú nás tieto veci, ktorých, zdá sa, nie je nikdy dosť? Uspokojuje nás neustále nakupovanie a zhromažďovanie tovaru? Na to nech si odpovie každý sám.

Ja za seba môžem povedať, že rozhodne nie. Sú to len chvíľkové radosti, ktoré nám slúžia často len ako náplasti na to, že nie sme so svojím životom spokojní. Často nám chýbajú iné veci, ktoré si týmto nahrádzame. Prázdno vo vnútri však nikdy nemožno nahradiť vecou. Nikdy.

Ako to naučiť deti?

Jedno je isté. Dokým si to neujasníme v hlave my, ťažko môžeme učiť takýmto hodnotám svoje deti.

Zbytočne budeme rozprávať o zdraví a šťastí, keď nevieme povedať NIE všemožným nástrahám konzumného života. Dokým si my sami nedáme na prvé miesto iné hodnoty než materiálne veci, tento odkaz sa nám deťom nepodarí odovzdať. Je však nutné urobiť to v praxi, nie len teoreticky.

Je to jednoduchý princíp, ktorý všetci dobre poznáme. Deti vlastne len opakujú, učia sa od nás. Kopírujú nás. Ako žijeme my, tak budú žiť do veľkej miery aj oni. Nielen teraz, ale aj neskôr, keď vezmú svoj život naplno do vlastných rúk.

Ak sa vy sami naučíte nakupovať menej vecí pre seba, ak si budete vedieť sama pre seba zdôvodniť, prečo nepotrebujete 9 kabeliek alebo 30 párov topánok (alebo čokoľvek iné, čo je pre vás platné), ak budete vedieť odolávať veciam, ktoré vám obchody nútia, pretože budete vedieť, že ide len o chvíľkové potešenie, ktoré nemá veľkú hodnotu, potom to pôjde aj s deťmi ľahko.

Vedomé rozhodovanie a pevná vôľa

Sama viem, aké ťažké je nepodľahnúť a nekúpiť dcére veci, o ktorých viem, že ju potešia. Poznám ale scenár, ktorý sa opakuje vždy, keď podľahnem. Pritom už vopred viem, že robím chybu a že to budem ľutovať. No som len človek, takže sa mi to stáva.

Nechápte ma zle. Dcére kupujem darčeky aj občasné drobnosti. Predsa ju milujem a niet nad to, vidieť tie iskričky radosti v jej očiach. To, o čom tu teraz píšem, sa týka takých tých malých hlúpostí, ktoré určite každá mama pozná.

Deti ich pýtajú v obchodoch neustále, a keďže ide často o veci relatívne lacné, máme tendenciu ich kupovať. Pre dievčatá sú to napríklad rôzne gumičky, sponky, čelenky, prívesky, zápisníčky a pod. Som si istá, že viete, o čom hovorím.

Ak teda ide o vec, ktorá stojí 1 či 2 eurá alebo dokonca menej, premýšľaniu nevenujeme dostatočnú pozornosť. Hodíme vec do košíka, dieťa je spokojné a my v konečnom dôsledku tiež. Teší nás, že robíme dieťaťu radosť.

Je to však klamlivé.

Za prvé – ak nakúpime takýchto drobností počas roka pre seba a svoju rodinu viac, dohromady by už išlo o celkom slušnú sumu, o ktorej ani netušíme.

Za druhé – ako som už spomínala, aj u dieťaťa je radosť zvyčajne len chvíľková. Aspoň ja mám takú skúsenosť. Na druhý deň alebo o týždeň už dcéra netuší, kde danú vec má a nijako extra ju to ani netrápi. A ja ľutujem, že som sa zase dala nachytať.

Poďte do akcie

Veľa ľudí dnes trápi, že žijeme v dobe konzumu. Tovaru je nadbytok, jedlo ide často do koša, zopárkrát nosené oblečenie tiež, deti si nič nevážia…

Verím, že práve minimalizmus môže byť odpoveďou na to, ako pomaly zmeniť svoje návyky a odpútať sa od materiálna, ktoré nás nikdy šťastnými nespraví. Ja som len na začiatku cesty a veľmi si to užívam.

Ak chcete, vydajte sa so mnou na cestu minimalizmu, čoskoro pribudnú ďalšie články, tipy, inšpirácie, ako ho zaviesť do života a zlepšiť tak jeho kvalitu. Pretože ide práve o kvalitu a nie kvantitu.

Renáta Janečková
Som odvážna duša, ktorá neustále hľadá nové cesty ku šťastiu a naplnenému životu. Zároveň som mamou, ktorá si užíva vedomé materstvo a svojou kvapkou v mori pomáha tvoriť krajší svet.
Viac o mne si môžete prečítať TU

Som autorkou e-bookov:
(ne)MÁM ČAS na deti a na seba

11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa

3 dôvody, prečo začať svoje dieťa vychovávať inak
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov