Moje dieťa nechce večer spať

Je pol desiatej večer a vaše dieťa ešte nespí? Padáte únavou a posledné zbytky energie z vás vysáva ten malý tvor, ktorý sa tvári, že je ráno? Ak áno, tento článok je práve pre vás. Nebojte, nie ste v tom sama, veľmi dobre to poznám.

Moja dcéra je totiž „sova“, čiže nočný typ. Niet sa čo čudovať, sovy sme obaja s manželom, takže je to, hádam, dedičné. To, že som nočný typ, som si uvedomila až v dospelosti, aj keď spätne vidím, že to bolo jasné už v detstve. Ranné vstávanie som nenávidela a bohužiaľ, dodnes som si naň nezvykla. Spomínam si, ako mi „múdrejší“ dospelí v puberte vravievali: „Neboj, to si zvykneš.“ Už vtedy som im neverila, čo sa neskôr potvrdilo.

Ak mám vstávať pred siedmou, trpím, predovšetkým v zime, keď je ešte tma a človek má pocit, že je ešte hlboká noc. Najviac energie mám večer po ôsmej hodine, nemám problém pracovať do druhej v noci. Ráno ale potrebujem spať, ideálny čas na vstávanie je pre mňa niekde medzi desiatou a dvanástou hodinou na obed.

Ranné typy – škovránky – to majú presne naopak. Vstávanie s prvým zakikiríkaním kohúta im nerobí najmenší problém, no o deviatej – desiatej večer už musia byť v posteli. Na večierok ich ani nepozývajte, zaspia tam. 🙂

Ako vyriešiť večerné zaspávanie sovy

Určite aj vďaka tomu, že som sama „sova“, pre mňa dcérin režim nebol až taký veľký problém. Chápem, že ak ste napríklad vy „škovránok“ a dieťa „sova“, je to náročné zladiť. Som si ale istá, že to ide.

Najdôležitejšie je podľa mňa naše vlastné nastavenie mysle. Ak vedome vnímame dieťa a rešpektujeme jeho potreby, jeho danosti, nebudeme jeho režim, ktorý nám úplne nevyhovuje, vnímať ako problém. Lebo všetko je len v našej hlave.

Ako sa teda popasovať s tým, že mám doma malú „sovu“? Toto sa osvedčilo mne:

  • rešpektovať režim dieťaťa
  • prijať režim dieťaťa

Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to predsa to isté. Sama na vlastnej koži som však zistila, že nie je.

Rešpektovanie spánkového režimu

To, že rešpektujem spánkový režim svojho „nočného“ dieťaťa, znamená, že ho nenútim ísť spať o ôsmej alebo o pol deviatej. Možno ste už sami zistili, že to tak či tak nemá význam, miniete obrovské množstvo energie a výsledkom je často len nervozita. Vaša aj jeho, keďže deti všetko z nás cítia a preberajú.

My sme pri dcére veľmi skoro vypozorovali, že okolo ôsmej večer chytá druhý dych. Bolo úplne jedno, čo sme cez deň robili, ako veľmi unavená bola, jednoducho sa o ôsmej zapla a fičala. Dokázala neskutočné veci a je to tak dodnes. Večer ju najviac bavia všetky športové a pohybové aktivity, takže kotrmelce, saltá a behanie nie sú u nás večer ničím výnimočným. Je to proste nevyčerpateľná baterka.

Priznám sa, bolo obdobie, kedy som to riešila a videla som to ako problém. Trvalo to dlhé mesiace, kedy nastúpila do škôlky a ja som bola v strese, že bude nevyspatá, ranné vstávanie bude ťažšie, a hlavne, malé dieťa predsa potrebuje dostatok spánku pre svoj správny vývin.

Márne som ju dávala do postele okolo ôsmej, pol deviatej, skôr ako o pol desiatej jednoducho nezaspala, aj to bol úspech. Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že sa snažím zbytočne a ten čas môžeme tráviť inak, než snažením sa o spánok, ktorý je v nedohľadne.

Stačí malá zmena pravidiel

Začala som rešpektovať, že sa jej nechce spať a večery sa hneď niesli v inej atmosfére. Nastavili sme si pravidlá a všetci sme boli spokojnejší. Aké pravidlá?

  • 1

    po ôsmej (približne, nie presne na minútu samozrejme) robíme už len kľudné aktivity, teda nebeháme, nejašíme sa atď.

  • 2

    často sme to robili tak, že sme vymenili sled večerných udalostí a predišli sme tak scénam, kedy bola zrazu veľmi unavená a bol problém jej očistiť zuby a podobne. Keď som napríklad videla, že má ešte kopec energie, dohodli sme sa, že sa najprv vychystá do postele, a keď bude umytá, s čistými zúbkami a bude mať stále energiu, môže sa ešte potom chvíľu hrať. Toto pravidlo mala veľmi rada a vždy nadšene súhlasila. Oveľa ochotnejšie si potom na moje vyzvanie líhala do postele.

Ak pochopíme a budeme tolerovať, že naše dieťa je nočný tvor, zmenia sa aj naše rána. Ako? Veľa ľudí je z ranného budenia nešťastných. Nie je vždy ľahké vytiahnuť deti z postele, obzvlášť, ak zaspali o pol jedenástej večer a my sme kvôli škôlke alebo našej práci nútení ho budiť už o šiestej – pol siedmej.

Takéto rána sú často sprevádzané nervozitou a nie práve najmilším tónom hlasu. A neraz padajú výčitky typu: „Vidíš, hovorila som ti, že máš ísť do postele skôr! Teraz si unavený a ja ťa musím 20 minút budiť. Nemám na to čas ani náladu!“ Alebo niečo podobné…

Keďže som chápala, že je Ela „sova“ a nič s tým nespravíme, bola som ráno zhovievavá. Snažila som sa byť empatická a podporiť ju v neľahkom vstávaní. Koniec koncov, boli sme na tom rovnako, vstávať sa nechcelo ani jednej z nás. Ak by sme k tomu ešte po sebe vrčali alebo začali ráno nejakými nepeknými slovami, obom by sa nám vstávalo ešte 10-krát horšie.

Ak ste zvedaví, ako vyzeralo naše vstávanie do škôlky a chcete sa dozvedieť, ako si rána urobiť krajšími a príjemnejšími, prečítajte si môj článok 5 tipov, ako dostať z postele aj toho najväčšieho spachtoša.

Problémom môže byť naše nastavenie

Zdalo sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Rešpektovala som dcérin spánkový režim a prestala som s tým bojovať. Po nejakom čase som si však začala uvedomovať, že mi to vadí. Tie večery boli dosť náročné, nemala som toľko času na seba a na manžela, koľko by som si predstavovala, a tak som bola nespokojná.

Navyše, keď som počula, ako niektorým ľuďom spia deti o ôsmej, pristihla som sa, ako im závidím a to prehlbovalo moju nespokojnosť. Uvedomila som si, že dcérin režim vnímam ako PROBLÉM.

V tom čase som mala to šťastie, že som bola súčasťou skupiny (spolu s manželom), ktorú založilo zopár mamičiek z „našej“ Montessori škôlky. Išlo o skupinku ľudí, ktorí uplatňovali doma princípy rešpektujúcej výchovy a chceli sa ďalej zdokonaľovať, zdieľať a radiť sa s ostatnými rodičmi. Boli to úžasné obohacujúce stretnutia, na ktoré dodnes rada spomínam.

Práve tam ma ohúril systém jednej rodiny, kde problém s večerným zaspávaním vyriešili tak, že zaviedli doma jedno pravidlo. O ôsmej večer museli byť deti v izbe a večer mali rodičia pre seba. „Wow, aké jednoduché!“, pomyslela som si. Treba však dodať, že mali 4 deti, a tak to mali s tým pravidlom možno trochu jednoduchšie. Deti boli spolu v izbe, každý postupne zaspal podľa svojich potrieb a údajne im to fungovalo.

Neviem, aké je to mať 4 deti a aké to je dať ich večer spať. Na jednu stranu je určite fajn, že sú spolu, pretože pri našej jednej dcére mi to v tú chvíľu neprišlo reálne, že ju nechám samú v izbe zaspávať. Na druhej strane mi rovnako nereálna príde šanca, že nechám v izbe 4 deti a nebudú tam robiť humbug ďalšie tri hodiny.

Každopádne sa mi tento nápad páčil a nejaký čas sme sa s tou myšlienkou pohrávali, no nejako sa mi do toho nechcelo. Až som jedného dňa pochopila, že bude stačiť, ak nebudem celú situáciu vnímať ako problém. Ak sa prestanem sťažovať (či už nahlas alebo v hlave sama sebe) na to, že nemám večer čas na iné veci a začnem si viac užívať výhody, ktoré to prináša. Pre mňa jednoznačne neskoré ranné vstávanie cez víkendy a prázdniny.

Za nič na svete by som nemenila a som šťastná, že mám nočné dieťa. Áno, určite je super mať každý večer kľud a môcť sa venovať niečomu inému než uspávaniu dieťaťa, no keď počujem o tom, ako v mnohých rodinách aj cez víkend chystajú raňajky o pol siedmej ráno, viem, že im nemám čo závidieť. To by bolo pre mňa skutočným utrpením. My sme skoré ranné vstávanie nezažili takmer nikdy, s výnimkou krátkeho obdobia, kedy bola Ela bábätko.

Prijmite situáciu a problém zmizne

A tak som si uvedomila, že bude lepšie, keď PRIJMEM, že je to tak, ako to je. Všetko má predsa svoje výhody aj nevýhody, to vieme všetci. Prijala som fakt, že to u nás doma máme takto, že mám dieťa, ktoré večer nespí, čo je síce únavné, no zase sa môžem vyspať ráno, čo je na nezaplatenie.

A tie večery, keď sa s nimi človek zmieri, sú nakoniec super. Dieťa je veselé, plné energie a dajú sa využiť na krásne spoločne prežité chvíle. Uvedomila som si, že CHCEM svoje dieťa ukladať do postele, aj keď je podľa všeobecného názoru už na to dosť staré.

Že sú to krásne chvíle, kedy máme čas jedna na druhú, môžeme sa v kľude porozprávať o tom, aký sme mali deň, prečítam jej knihu, hladkám ju, držím ju za ruku….

Mne osobne teda veľmi pomohlo prijať situáciu a nevnímať ju ako problém. Byť vďačná za úžasné dieťa, ktoré chce večer pri mne zaspávať. Užívam si to, aj keď je to niekedy vyčerpávajúce.

Každá rodina je však iná a každý si musí nájsť svoju vlastnú cestu k spokojnosti. Možno vás môj príbeh inšpiruje a možno to vyriešite úplne inak a to je v poriadku. Dôležité je len to, aby to vyhovovalo vám a aby ste boli spokojní a v pohode.

Renáta Janečková
Som odvážna duša, ktorá neustále hľadá nové cesty ku šťastiu a naplnenému životu. Zároveň som mamou, ktorá si užíva vedomé materstvo a svojou kvapkou v mori pomáha tvoriť krajší svet.
Viac o mne si môžete prečítať TU

Som autorkou e-bookov:
(ne)MÁM ČAS na deti a na seba

11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa

3 dôvody, prečo začať svoje dieťa vychovávať inak
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov