Neposlušné deti… čo s nimi?

Máte pocit, že vám dieťa robí naschvály? Stále vás rozčuľuje tými istými vecami dookola? Alebo vám bežne klame do očí akoby nič? Neviete si s ním rady a ste z neho zúfalá, lebo máte pocit, že nič naň nefunguje?

Potom je tento článok napísaný práve pre vás.

Moja veľmi dobrá priateľka ma požiadala o radu, lebo bola presne v tejto situácii. Už niekoľko mesiacov riešili určité správanie jej 7-ročnej dcéry, ktoré sa opakovalo a bolo pre ňu ako mamu neprijateľné. Kopec vysvetľovania, stále bez výsledku. Okrem toho dlhodobo rieši, že jej dcéra bežne klame akoby sa nechumelilo a ona nechápe, prečo.

Pred týždňom sa opäť zopakovala situácia, kedy dcéra robila niečo, čo bolo už x-krát povedané, že nemá robiť. Nasledovalo vysvetľovanie, prečo to naozaj nemôže robiť a aké vážne to môže mať dôsledky. Prešla len hodina a moja kamarátka sa nestačila čudovať, keď musela riešiť znova to isté. Bola zúfalá, nahnevaná a rozum sa jej zastavoval nad tým, ako sa môže jej dcérka takto správať.

Mne to samozrejme popísala detailnejšie a vedela som, o čo ide. Dala som jej za pravdu, že takéto správanie je neprijateľné a je teda pochopiteľné, že ju to trápi a hľadá riešenie. Nebola si istá, či jej reakcia, ktorou bol zákaz, bola správna a chcela počuť môj názor. Chcela vedieť, čo má ako mama urobiť, aby jej dcéra dlhodobo neignorovala pravidlá, ktoré majú doma nastavené.

A ja som si už počas toho, ako mi to celé opisovala, spomenula na svoje detstvo. A hlavne na to, čo o mne dodnes moja mama hovorí, ako ma vníma. Totiž, ja som bola také to „neposlušné“ decko. Drzé, tvrdohlavé, zlé. Bola som rebel a dodnes som, mám to v sebe. Najviac však vo mne v súvislosti s kamarátkiným príbehom rezonovala veta mojej mamy, ktorá mi už ako dospelej povedala:

Na teba nič neplatilo.

Presne tak to bolo. U nás doma sa kričalo, u nás sa bilo hlava nehlava, ale ja som si išla stále svoje. Odmietala som sa podvoliť, rebelovala som. Bola som na rozdiel od mojej sestry „tá neposlušná“. Lenže pravda je taká, že nieže na mňa nič neplatilo, ale nikdy nič okrem kriku a bitky moji rodičia neskúsili.

Ak by sa na to pozreli z iného uhla pohľadu, zistili by, že nie som zlá. Že žiadne dieťa sa také nerodí. Žiadne dieťa tu nie je preto, aby nás rozčuľovalo, trápilo, alebo robilo veci natruc. A to je podstata veci. Ak máte problém s dieťaťom, je vaša zodpovednosť hľadať riešenie. Je ľahké mávnuť nad dieťaťom rukou a povedať, že je prosté zlé. Tak to ale nie je.

Ak si s ním neviete rady, znamená to len, že ste ešte nenašli vhodný spôsob, ako s ním komunikovať. Že ste ešte neprišli na to, čo mu chýba, aké má nenaplnené potreby, ktoré spôsobujú také alebo onaké správanie.

Mrzí ma, že aj dnes, kedy už moja mama zmenila mnoho svojich názorov a priznáva, že ich výchovný štýl nebol správny, aj keď jej je ľúto, že to tak bolo a nič už s tým nespraví, stále ma mrzí jedna vec. Stále si stojí za tým, že JA som bola proste tvrdohlavá, že to so mnou bolo ťažké a oni boli fakt zúfalí. Stále nepochopila to hlavné. Že ak vo výchove niečo nefunguje, je to len a len zodpovednosť rodičov, nikdy nie dieťaťa.

Samozrejme nemusíte súhlasiť. Možno aj vy máte pocit, že vaša kamarátka má šťastie a má deti, s ktorými je to ľahšie, lebo tie vaše sú také a onaké. Áno, dieťa sa narodí s určitou genetickou výbavou a s istými osobnostnými črtami a predpokladmi. To ale neznamená, že najväčší podiel na tom, ako si budeme vychádzať, nemá výchova, to ako s dieťaťom komunikujeme a ako sa k nemu deň čo deň správame.

To, čo do detí investujeme, to sa nám neskôr aj vráti. Vidím to sama, nakoľko už mám staršiu dcéru. A presne vidím body, v ktorým je to super a vracia sa mi to, čo som do výchovy vložila. A funguje to aj naopak, presne vidím, čo som kde pokazila a je to preto teraz náročnejšie. Pretože je vždy oveľa ľahšie niečo pokaziť než to napraviť.

Ale vráťme sa k príbehu mojej kamarátky. V hlave mi okrem tohto môjho detstva ešte znela jedna vec.

Túžba po pozornosti.

Je to veľmi častý dôvod skrytý za tým, keď dieťa „neposlúcha“. Chýba mu pozornosť, láska, vedomý čas s rodičmi. Je to vlastne nevedomé volanie o pomoc. Pretože keď vás vytočí a vy po ňom kričíte, má vašu pozornosť. Keď mu dáte po zadku, má vašu pozornosť. A aj to je lepšie ako nič, hovorí si možno duša dieťaťa.

Lenže o tejto túžbe po pozornosti som jej ani nestihla povedať. Prišla na to sama a ja som bola dojatá a šťastná za ňu a za jej dcérku. Lebo niekedy stačí ukázať človeku trošku iný pohľad na vec a hneď vie, čo má robiť.

Sama si v momente uvedomila, čo môže byť príčinou dcérkinho správania a čo by pomohlo. Sama pomenovala, že je to asi túžba po pozornosti, lebo za posledných pár rokov ju veľmi nedostávala. V rodine bola komplikovaná situácia, ktorá spôsobila, že bola dcérka na druhej koľaji, cítila sa nemilovaná, a tak robila, čo mohla, aby z mamy dostala akúkoľvek pozornosť.

Zhodli sme sa na tom, že je teraz zbytočné ľutovať minulosť. Čo sa stalo, stalo sa. Teraz je potrebná iba jedna vec. Dosýtiť dcérkinu potrebu pozornosti, dať jej more lásky a kvalitného spoločne stráveného času. Lebo ona vie, že nemá zlú dcéru. Vie, že je skvelé dieťa, veľmi ju miluje a tá láska je vzájomná. Treba len napraviť, čo sa pokazilo a ja som si istá, že keď sa nasýti pozornosťou, tak tie nepríjemné situácie, ktoré riešia dennodenne, samé postupne vymiznú.

Ak sa vás tento príbeh dotkol a vy viete, že je čas na zmenu aj u vás doma, verím, že vám nasledujúce riadky pomôžu začať. Každé dieťa je iné a každé bude potrebovať dosýtiť niečo iné, no pre inšpiráciu aspoň zopár možností:

Vedomá pozornosť

Možno sa vaše dieťa cíti nevidené, nevypočuté, preto bude potrebovať vašu pozornosť. Vedomú pozornosť. Vedomá pozornosť znamená, že sa venujem len a len dieťaťu a nerobím pri tom nič iné. Neznamená to, že sa mu teraz denne musíte hodiny venovať a vykašľať sa pritom na vaše povinnosti alebo čokoľvek dôležité. Prioritou nie je kvantita, ale kvalita spoločného času.

Takže aj keď máte toho veľa, aj keď máte dajme tomu viac detí, môžete si skúsiť každý deň vyhradiť 10 minút práve na toto dieťa, s ktorým sa porozprávate, budete sa zaujímať o to, aký malo deň a budete skutočne počúvať (bez posudzovania či kritizovania).

Alebo si naň nájdete čas raz za týždeň a venujete mu hodinku či dve, kedy sa v kľude porozprávate, zahráte sa spolu alebo spoločne niečo uvaríte či upečiete. Dieťa potrebuje cítiť, že je dôležitejšie než vaša práca, než poriadok v dome, než všetkých milión vašich povinností.

Naše slová

Prvoradé sú samozrejme činy, ktorými budujeme všetky naše vzťahy, aj tie s deťmi. Ale dôležité sú aj slová, preto si myslím, že je dobré nezabúdať na to, hovoriť našim deťom, že ich milujeme, že sú krásne, skvelé, jedinečné. Že ich milujeme také, aké sú. Dcéru síce nechválim, ale občas ju rada ocením, dám najavo, že sa mi páči niečo, čo urobila. Ocením, keď vidím, že sa jej podarilo niečo zmeniť k lepšiemu, ocením jej snahu, aj keď niečo nevyjde úplne podľa mojich predstáv.

Zmena postoja

Samozrejme veci sa nezmenia zo dňa na deň. Pokiaľ vaše dieťa opakuje stále nejaké správanie, ktoré vás privádza do zúrivosti, určite sa to bude ešte nejakú dobu opakovať. Veľa ale môžete ovplyvniť aj vašim postojom k tejto situácii. Keď pochopíte, že dieťa nerobí nič so zlým úmyslom a dôvodom je vlastne len túžba po vašej pozornosti, láske, prijatí, môže vám to dodať potrebný nadhľad v týchto ťažkých chvíľach. Verím, že sa k nemu budete správať inak, keď sa vzdáte presvedčenia, že je to malé trucovité decko, ktoré vás naschvál vytáča.

Budete s ním určite komunikovať úplne inak, keď budeme chápať a vedieť, že je to stále to isté úžasné stvorenie, ako keď prišlo na svet a vy ste sa ho nevedeli nabažiť. Je čisté a bezbranné a jediné, čo potrebuje, je vaše bezpodmienečné prijatie.

Renáta Janečková
Som odvážna duša, ktorá neustále hľadá nové cesty ku šťastiu a naplnenému životu. Zároveň som mamou, ktorá si užíva vedomé materstvo a svojou kvapkou v mori pomáha tvoriť krajší svet.
Viac o mne si môžete prečítať TU

Som autorkou e-bookov:
(ne)MÁM ČAS na deti a na seba

11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa

3 dôvody, prečo začať svoje dieťa vychovávať inak
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov