Požičiavanie vecí na ihrisku – vaša nočná mora?

Predstavte si, že si vyrazíte s kamoškou na bicykli. Po ceste sa stavíte v bufete na kofolu a bicykle necháte kúsok od seba opreté o strom. V tom príde cudzí človek, zoberie si váš bicykel a uháňa preč. Čo vám napadne ako prvé? Ako by ste reagovali?

Mne by určite v prvom momente napadlo jediné. Že mi bicykel chce dotyčný ukradnúť. A tak by som asi začala po ňom kričať, utekať za ním, asi aj nadávať v návale emócií.

On by ale s kľudom povedal, že sa chce len previezť a hneď mi bicykel vráti. Zrejme by som mu neverila a rozčuľovala by som sa ďalej. Kto vie, ako by to celé dopadlo, ale pekná skúsenosť by to asi nebola.

Teraz si predstavte, že takéto situácie zažíva vaše dieťa na ihrisku bežne. Už chápete, kam tým mierim? Jeho správanie je oprávnené. Jasné, že sa hnevá, keď si iné dieťa bez opýtania berie jeho kolobežku, kýblik alebo lopatku. Je to JEHO majetok a má právo sa hnevať.

Dôležitá je vaša reakcia

Ako zvyčajne reagujete? Ste vnímavá a empatická k jeho pocitom, alebo ich zvyknete bagatelizovať a situáciu rýchlo zamiesť pod koberec, len aby bol kľud? A aby vám dieťa „nerobilo hanbu“ a nevyzeralo, že je lakomé?

Ste vy lakomá, ak nedovolíte cudzím ľuďom na ulici brať si vaše veci? Nie. Tak prečo mať dvojitý meter pre seba a pre dieťa?

Ja som bola nespočetnekrát svedkom takýchto reakcií:

  • Požičaj chlapčekovi, nebuď lakomý!
    (nálepkovanie, hodnotenie)

  • Ak nepožičiaš deťom svoje hračky, ani oni ti nebudú požičiavať!
    (vyhrážanie, podmieňovanie)

  • Veď ti to hneď vráti, dievčatko si to len požičalo, tak nerob cirkus!
    (nepochopenie, potláčanie emócií)

  • Prestaň jačať, lebo pôjdeme domov!
    (vyhrážanie)

Chce to len trochu pochopenia

Ako sa inak dajú zvládnuť tieto situácie, ktoré sú náročné nielen pre dieťa, ale určite aj pre vás? Ako si chvíľky na ihrisku užiť a neodchádzať domov s plačom?

Prvá odpoveď je empatia, o ktorej som už písala v mojom článku o detskom hneve. Empatia je základ a pomáha vyriešiť množstvo takýchto situácií s prehľadom a ľahkosťou. A okrem toho, ak dávate dieťaťu pravidelne empatiu a ono vidí, že ho chápete a podporujete, váš vzťah bude mať úplne inú kvalitu.

Druhým krokom je, že nebudeme používať nevhodné komunikačné nástroje spomenuté hore. Nálepkovanie, vyhrážanie sa a podobne.

Možno je pre vás teraz ťažké si predstaviť, ako by takáto scénka mohla vyzerať po novom. Poďme sa teda pozrieť na to, aké máte možnosti, čo môžete urobiť pre to, aby ste pomohli dieťaťu zvládať tieto napäté situácie.

Príklad zo života

Ste na ihrisku a iné dieťa tomu vášmu zoberie bez opýtania kolobežku alebo odrážadlo, chce sa povoziť. Vaše dieťa sa začne hnevať, možno kričať, záleží na temperamente.

  • 1
    dajte mu empatiu, povedzte mu, že vidíte a rozumiete tomu, že sa hnevá.
  • 2
    povedzte mu, že druhé dieťa si chce vec len požičať a opýtajte sa ho, či súhlasí (sú to jeho veci, kto iný by mal o tom rozhodovať, však?).
  • 3
    ak súhlasí, skvelé, vec je vyriešená. Dieťa dostalo pocit, že s ním ľudia nemanipulujú a má možnosť rozhodovať o sebe/svojich veciach samo.
  • 4
    ak nesúhlasí, nevadí. Dieťa nie je povinné vždy všetko požičiavať, nie je preto lakomé a je to úplne v poriadku. Je to len vaše nastavenie, ktoré si nesiete z detstva a bude super, ak ho nebudete prenášať na dieťa.

Je dôležité, aby dieťa nebolo nútené do požičiavania. Aby sa samé naučilo rozhodovať, kedy chce hračku niekomu požičať a kedy nie. Ani my si bežne s ľuďmi nepožičiavame veci, tak prečo to očakávať od detí? Ak má chuť a náladu, môže požičať, ak nie, treba to rešpektovať.

Čo ak je to obrátene?

A čo robiť, ak je to vaše dieťa, ktoré pravidelne berie hračky ostatným? V útlom veku je to normálne a je na nás dieťa naučiť pravidlám, ktoré sú v našej spoločnosti všeobecne akceptované.

Na prvom mieste bude opäť empatia, to už vás asi neprekvapí. 🙂 Dáte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho túžbe požičať si niečo krásne a lákavé, čo má niekto iný. Potom mu milo, kľudne a toľkokrát, koľko bude treba (a bude to veľakrát 😉 ) vysvetlíte, že veci si nemôžeme len tak brať, ale treba o ne slušne požiadať.

Zo začiatku je to väčšinou rodič, kto ide prosiť o požičanie. Keď bude dieťa staršie a osmelí sa, už si to vybaví samo. Musí sa to len naučiť a vy mu budete v týchto chvíľach oporou a partnerom.

Renáta Janečková
Som odvážna duša, ktorá neustále hľadá nové cesty ku šťastiu a naplnenému životu. Zároveň som mamou, ktorá si užíva vedomé materstvo a svojou kvapkou v mori pomáha tvoriť krajší svet.
Viac o mne si môžete prečítať TU

Som autorkou e-bookov:
(ne)MÁM ČAS na deti a na seba

11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa

3 dôvody, prečo začať svoje dieťa vychovávať inak
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov