Rešpektujúca výchova a prarodičia – ide to vôbec dohromady?

Ak ste sa rozhodli výchovu svojich detí poňať inak a komunikujete s nimi rešpektujúco, nepoužívate „osvedčené“ metódy ako vyhrážanie, tresty a dokonca svoje dieťa ani neponižujete a nestrašíte, môže sa stať, že narazíte na problémy s vašimi rodičmi, či rodičmi vášho partnera.

Typickým problémom dnešnej doby sú nezhody medzi rodičmi a starými rodičmi ohľadom výchovy detí/vnúčat, prístupu k nim a ich stravovania. Je to vlastne celkom pochopiteľné, zmenila sa doba a to, čo naši rodičia neriešili, dnes my riešiť chceme alebo musíme. Zmenili sa nároky na naše deti, pohľad na svet, zmenilo sa toho naozaj veľa.

Sťažnosti našej generácie na svojich rodičov počúvam zo všetkých strán. Málokto je spokojný s tým, ako starí rodičia „vychovávajú“ naše deti, ako ich rozmaznávajú, manipulujú, alebo im poza náš chrbát dávajú jedlo, ktoré sme my rodičia jasne zakázali.

Ja sa chcem s vami podeliť o svoje skúsenosti s tým, ako som sa popasovala s rozdielnosťami medzi mojou výchovou a výchovou, akú poznali moji rodičia.

Na začiatku panika

Ak poznáte môj príbeh, tak už asi viete, že výchova, ktorá sa mi ako dieťaťu dostala, bola autoritatívna, plná trestov, kriku a negatívnych vplyvov. Od detstva som mala jasno v tom, že to budem robiť inak a keď som bola tehotná, mala som to šťastie, že som narazila na kurz „Respektovat a být respektován“ manželov Kopřivovcov.

A tak sme už pred narodením našej dcérky mali s manželom jasno – svoje dieťa vychováme s rešpektom a k rešpektu, bez trestov, odmien, naučených škodlivých fráz a zahrnieme ho bezpodmienečnou láskou.

Trápilo ma však jedno. Čo s mojimi rodičmi, ktorí budú určite chcieť na svoju vnučku uplatňovať rovnaké výchovné metódy ako na svoje deti voľakedy? Bývajú kúsok od nás, v kontakte budú často a ja neviem, ako zareagujem, keď sa budú k dcére správať nevhodne. Budem obmedzovať ich kontakt alebo budem s rodičmi viesť debaty o tom čo, ako a prečo?

Priznám sa, mala som z toho hrôzu a mala som potrebu to nejako dopredu riešiť. Naozaj som uvažovala o tom, že si ich posadím a dám im „prednášku“. Našťastie, manžel ma zabrzdil a udržal pri zemi. Dnes s odstupom času viem, že som to zbytočne riešila a prehnane som sa bála toho, čo môže prísť, no nakoniec ani neprišlo.

Niekedy sa veci dejú inak, než predpokladáme. Dokonca lepšie, než by sme si vedeli predstaviť v tom najbláznivejšom sne. A presne to sa stalo mne. Sama vlastne dodnes nechápem, ako je to možné, ale žiaden problém s rodičmi na túto tému som nikdy riešiť nemusela. Stal sa zázrak! 🙂

Niekedy stačí ísť príkladom

Po narodení dcéry sme jednoducho nabehli na svoj štýl výchovy a komunikácie s ňou. S rodičmi sme sa vídali často a takto to išlo dlhé mesiace a ja som úplne zabudla na moje pôvodné obavy.

Uplynuli možno 2 roky a my sme si manželom všimli, že moji rodičia do veľkej miery komunikujú s našou Elou rešpektujúco. Uvedomila som si, že sme vlastne urobili jediné. Išli sme pozitívnym príkladom. Rodičia neustále videli, ako sa s Elou rozprávame, ako reagujeme na každodenné problémy.

A tak mi z toho vyplýva jediné, že to naše správanie odpozorovali od nás. Inak si to neviem vysvetliť. Určite v tom zohralo rolu aj to, že sme si za svojou výchovou pevne stáli. Že sme si boli istí tým, čo robíme a to je na človeku poznať.

Každopádne je úžasné vidieť, ako sa aj starí rodičia môžu zmeniť. Ako môžu zmeniť svoj pohľad na vec, keď ide o ich vnúča. Nikto ich k tomu nenútil, nikto ich nepresviedčal, len sami videli, že sa to dá aj inak bez toho, aby z dieťaťa vyrástol „nevychovanec“.

Videli na vlastné oči, že aj bez vyhrážania, kriku, príkazov a zákazov je možné vychovať spokojného a milého človiečika, s ktorým je radosť tráviť čas.

To je dôležité, že odmalička až doteraz moji rodičia trávia čas so svojou vnučkou veľmi radi a nemajú s ňou najmenší problém. Nie, žeby bola dokonalá, alebo žeby to bolo s ňou vždy ľahké. Ako s každým normálnym dieťaťom sú aj starosti, ale hlavne radosti a oni si to nesmierne užívajú. A to je príjemné vidieť.

Som vďačná

Pre mňa je dosť zvláštne to pozorovať. Na jednu stranu je mi ľúto, že som ja nemala to šťastie a nevychovali ma tak, ako ja vychovávam svoju dcéru. Na druhú stranu cítim veľkú vďačnosť za to, že sami pochopili, že to ide aj „po dobrom“, že sa „prepli“ a sú pre svoju vnučku tými najlepšími starými rodičmi, akých si viem predstaviť.

Trávia spolu veľa času, predovšetkým teraz v lete, keď sú prázdniny a je skvelé vedieť, že je moje dieťa v dobrých rukách. Že sa môžem na svojich rodičov spoľahnúť, lebo viem, že nebudú robiť nič za mojim chrbtom a že sa k dcére správajú „pekne“. Verím, že aj vďaka tomu sa k nim Ela často sama pýta a čas s nimi si veľmi užíva.

Pevne verím, že nie som sama a že aj mnohé z vás našli vo svojich rodičoch oporu. Že sa stretávate s pochopením a možno aj uznaním, že to robíte dobre.

Niekedy môže byť problém len v tom, že nevedia, prečo by sa mali deti vychovávať inak. Poznajú len to, čo sami zažili. Bojíte sa s nimi o tom rozprávať? Nemáte na to čas alebo nervy a odvahu? Možno stačí stiahnuť môj e-book 11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa a ponúknuť starým rodičom na prečítanie. Za pokus nič nedáte. 🙂

Neľahká prax

Určite vám ale odporúčam to skúšať a nemávnuť rukou nad svojimi rodičmi. Ide predsa o vaše dieťa, ktorému to bude na prospech a to vám predsa stojí za to, nie?

Nejde o to, aby ste ich presvedčili o nejakej svojej pravde alebo im nútili vlastné názory. Verím, že ak ste o svojich výchovných postupoch skalopevne presvedčená, tento postoj je z vás cítiť a to je tiež dôležité.

To je asi prvý predpoklad na úspech. Aby ste sa nenechali zlomiť a znechutiť, ale ďalej si robili veci po svojom.

A ako reagovať v konkrétnych situáciách, keď ste v ich spoločnosti spolu s vaším dieťaťom? Ja som to v útlom veku dcéry robila úplne jednoducho a v podstate nenápadne, nenásilne. Ak som bola svedkom toho, že rodičia Elke rozprávali niečo, čo som považovala za nevhodné, s kľudom som ich požiadala, aby to nabudúce nerobili a vysvetlila som im prečo.

Nehnevala som sa na nich, nebola som urazená, ani protivná, ani som ich nekritizovala. Len som slušne a jemne požiadala o zmenu. Keďže svoju vnučku milujú a pochopili, že ide len o jej dobro, nemali s tým v zásade problém.

Samozrejme to neznamená, že sa im všetko podarilo od nás odpozerať, ale v porovnaní s tým, čo si ja pamätám z detstva a s tým, čo sledujem vo svojom okolí, je to skvelý výkon a vzhľadom na ich vek naozaj obdivuhodné.

Tipy, ako sa nebáť a ísť do toho

Viem, že je to nesmierne citlivá téma a je ťažké si v takýchto chvíľach udržať pokoj. Nabudúce, keď pôjdete rodičom na návštevu, sa skúste vopred pripraviť a zvládnuť to. Tu je zopár tipov, ktoré vám snáď pomôžu.

  • ak už vopred viete alebo predpokladáte, aké situácie vzniknú, keďže sa pravidelne opakujú, pripravte sa na ne. Skúste si sformulovať, čo by ste mohli rodičom povedať. Skvelé je, ak im vysvetlíte svoje dôvody, prečo to alebo ono chcete takto. Je fajn spomenúť aj to, že vám ide len o dobro dieťaťa, o jeho zdravý vývin, lepšiu budúcnosť a to isté chcú určite aj oni.
  • uistite sa, že za tým, čo im poviete, si skutočne stojíte. Že je to naozaj váš názor, nie že ste si len niekde prečítali alebo počuli rady niekoho, ale vnútorne sa s nimi úplne nestotožňujete. Vaša istota z vás bude vyžarovať.
  • uvedomte si, že ak chcete čokoľvek dosiahnuť, pôjde to jedine vtedy, ak budete prívetivá a milá. Nikto vám nebude chcieť vyhovieť, ak bude do niečoho nútený alebo kritizovaný. Automaticky pôjde do protiútoku.
  • neočakávajte zázraky cez noc. Dajte rodičom dostatok času, aby nové informácie vstrebali a prípadne ich zrealizovali. Aby ste nereagovali podráždene, keď pri ďalšej návšteve už nebude všetko podľa vašich predstáv.
    Oni to robili ich spôsobom dlhé roky a aj keby chceli, rýchla zmena nie je možná. Buďte láskavá a tie najdôležitejšie veci, ktoré vás trápia, im zopakujte viackrát. Milo, s úsmevom.

  • buďte vďačná za každý jeden maličký pokrok, ktorý vaši rodičia urobia. A to, čo sa nepodarí, to sa pokúste prijať a netrápiť sa tým. Nikto predsa nie je dokonalý, ani vy sama, tak by bolo nefér chcieť to po svojich rodičoch.

Verím, že vďaka týmto tipom, vašej trpezlivosti a láske si odteraz budete s rodičmi vychádzať lepšie v otázkach výchovy vašich detí a najväčší osoh z toho samozrejme budú mať práve oni, tí, na ktorých nám najviac záleží.

Renáta Janečková
Som odvážna duša, ktorá neustále hľadá nové cesty ku šťastiu a naplnenému životu. Zároveň som mamou, ktorá si užíva vedomé materstvo a svojou kvapkou v mori pomáha tvoriť krajší svet.
Viac o mne si môžete prečítať TU

Som autorkou e-bookov:
(ne)MÁM ČAS na deti a na seba

11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa

3 dôvody, prečo začať svoje dieťa vychovávať inak
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov