Začnite sa mať konečne rada – 5 tipov, ako začať so sebaláskou

Keď som sa pred 10 rokmi prvý raz stretla s rešpektujúcou výchovou, bola som nadšená a s obrovským presvedčením som túto výchovu dávala do praxe. Prešlo veľa rokov, kým som si uvedomila, že by som mohla túto rešpektujúcu komunikáciu využiť aj v kontakte s dospelými, pretože je vlastne univerzálna a nejde len o výchovu ako takú. Super pokrok!

ALE…

Ale trvalo ešte oveľa dlhšie, kým mi docvaklo, že úplne najdôležitejšie je takúto rešpektujúcu a láskavú komunikáciu aplikovať aj na seba samú, smerovať ju dovnútra a nie len von. Veď koľkokrát denne sa podvedome rozprávame sami so sebou? Koľkokrát denne si veľa ľudí povie „Som nemožná“, „To sa mi nepodarí“, „Ja som ale trdlo“? Či už nahlas alebo len pre seba vo svojej mysli, takéto veci mnohí z nás počujú príliš často na to, aby sme si mysleli, že nás neovplyvňujú.

Odkedy som s takýmito nepeknými vetami skoncovala, vnímam to veľmi intenzívne vo svojom okolí, ako sú ľudia na seba príliš tvrdí, akí sú k sebe neláskaví a akými prívlastkami sa dokážu častovať. Je to škoda, pretože pravda je taká, že JA som človek, ktorý mi môže dať najviac lásky – SEBA-lásky.

Seba-láska

Už ste o nej určite počuli. O sebaláske – tej najdôležitejšej láske v našom živote. Pre deti je úplne prirodzená, no väčšina z nás má za sebou výchovu a život v spoločnosti, kde bola veľmi dôrazne potlačená. V dospelosti potom prídeme do bodu, kedy cítime, že to bez nej nepôjde a pomaličky ju znovu objavujeme. V sebe, vo svojom srdci, kde celý život driemala.

Ja sama som sa s ňou začala zoznamovať pred pár rokmi. Poviem vám na rovinu, že to nie je také jednoduché, ako by si človek myslel. Stále som v procese, stále mám pred sebou kus cesty, kým budem môcť povedať, že sa mám skutočne rada.

Ono to na prvý pohľad tak nevyzerá, ale v malých detailoch človek vidí prejavy tej nelásky, v ktorej žil celé desaťročia. Sú to zažité vzorce, vety, slová, ktoré mám hlboko zaryté v mysli a nejde ich prepísať či vymazať za týždeň či mesiac. Je to práca na roky, ktorá ale prinesie, a už aj po ceste prináša, vytúžené ovocie.

Napĺňať svoje potreby nestačí

Zopár rokov dozadu som si, paradoxne, myslela, že so sebaláskou nemám problém. Všade okolo mňa som vždy počúvala, a dodnes počúvam, ako majú mnohé ženy problém si dopriať, po čom túžia. (Ak k nim patríte aj vy a váš hlavný argument je nedostatok času, mrknite SEM a vyvediem vás z omylu) Ja som to tak nikdy nemala. Vždy, aj keď bola dcéra malá, čo je najnáročnejšie obdobie, som si vedela nájsť čas na masáž, na stretnutie s kamarátkami, či relax podľa mojej chuti. „Paráda, nie?“ poviete si.

Postupom času som ale zistila, že to nestačí. Starať sa o seba a napĺňať svoje potreby je síce mega dôležité a ak s tým máte problém, je skvelé s tým začať niečo robiť. Čo ale v prípade, keď toto už zmáknuté máte, no stále cítite, že sa nemáte tak rada, ako by ste chceli?

Ak chcete začať so sebaláskou, prvým krokom môže byť krajšia komunikácia voči sebe. Ponúkam vám niekoľko tipov, ktoré som sama vyskúšala a viem, že fungujú výborne. Nečakajte však zázrak cez noc. Treba vytrvať a každý deň vedome meniť staré vzorce myšlienok.

Niektoré body sú vlastne totožné s tými, ktoré spomínam v ebooku 11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa. Dáva to predsa zmysel, že ak chcem vychovať spokojné dieťa a komunikujem s ním milo a vľúdne, mala by som asi takto komunikovať aj sama so sebou. Zároveň tým dávam aj pozitívny príklad dieťaťu, ktoré vidí, ako sama so sebou zaobchádzam a ako sa mám rada.

1.fáza – Uvedomenie

Začnite pozorovať, čo a ako sama sebe hovoríte, či už nahlas alebo len vo svojej mysli. Počujete v hlave mnohokrát za deň vety, ktorými sa urážate, podkopávate svoje sebavedomie a neveríte si? Alebo sa nahlas zhadzujete pred druhými? Degradujete svoje vlastné úspechy a odmietate pochvalu iných?

„Ja som blbá, zase som na to zabudla.“

„Som ja ale trúbka, celé som to poplietla.“

„Radšej sa na to hneď vykašlem, určite by to i tak nevyšlo.“

„To moje brucho je strašné, mala by som so sebou niečo robiť.“

„Čo si o mne pomyslia, vyzerám ako idiot.“

Na to, aby ste si uvedomili, prečo nie je v poriadku sa takto so sebou rozprávať, postačí jeden malý trik. Keď spozorujete tieto myšlienky či nahlas vyslovené slová, predstavte si, že toto isté hovoríte svojej dobrej kamarátke či partnerovi. V tom momente si pravdepodobne uvedomíte, že nim by ste niečo také nepovedali. Skôr by ste im dali podporu, pochopenie, povedali by ste im niečo milé, čím by ste im dali najavo, že vám na nich záleží.

Je to moment, kedy si môžete uvedomiť, že ste vlastne človek ako každý iný. A že aj vy si zaslúžite, aby s vami ľudia zaobchádzali dobre. A vy ste prvý človek, ktorý s tým môže začať. Potom to príde aj zvonku.

Tento moment je podľa mňa kľúčový. Uvedomenie, že si sama škodím, že si sama hádžem polená pod nohy a šliapem po svojom sebavedomí, po svojej seba-hodnote, ktorá na tom asi nie je bohvieako.

Teraz už viete, že takto so sebou komunikovať naozaj nechcete. Ak urobíte rozhodnutie, že to zmeníte, je to už polovica úspechu.

2.fáza – Vedomá zmena

Teraz stačí nájsť nové slová, ktorými nahradíte tie staré, škodlivé. A vždy, keď sa budete počuť, ako používate tie staré, zastavíte sa a jednoducho sa opravíte. Chvíľu to potrvá, kým to bude automatika.

Ja sa dnes bežne počujem a vnímam to, ako sa oceňujem, podporujem, ako som nahradila negatívne presvedčenia tými pozitívnymi. Je to skvelý pocit, ktorý určite príde, len to nevzdávajte po pár dňoch. Ja mám za sebou roky práce a ešte stále to nie je dokonalé (a nikdy nebude).

Prvým krokom k zmene teda je, že sa budete láskavo opravovať. Nebudete si nič vyčítať, ani tlačiť na seba, lebo „už by to malo byť lepšie“. Robíte to najlepšie, ako viete.

Takže keď sa najbližšie zase pristihnete, ako si hovoríte „Ach bože, ja som ale nešikovná/nemožná…(doplňte si vaše „obľúbené“ prídavné mená)“, lebo ste práve vysypali vrecko ryže na zem alebo ste oškreli lak na aute, skúste si povedať napríklad „Nie, nie som. Som skvelá, len som vysypala ryžu, nič viac. Nič sa nedeje, povysávam ju a hotovo.“ Alebo „Som úplne v poriadku, len som nervózna, ponáhľala som sa, tak som oškrela auto. Nevadí, na tom predsa vôbec nezáleží, v živote sú dôležité iné veci.“

Používajte kladné prídavné mená

Možno to znie komicky, ale takéto vnútorné dialógy vám naozaj pomôžu postupne zmeniť vnímanie samej seba a situácie, kedy si v duchu nadávate, budú čím ďalej tým výnimočnejšie. Neskôr sa vám stane, rovnako ako mne, že sa už pred vyslovením daného slova zaseknete a ani ho nevyslovíte, či už nahlas alebo v mysli. Nahradíte ho iným, vľúdnym slovom a o niečo neskôr sa už tie milé slová budú objavovať vo vašej mysli automaticky.

Veľmi dôležitým detailom je, aby ste nepoužívali rovnaké slová ako doteraz, len so záporom vo vete. Čiže „Nie som blbá“ nie je správne. Lebo tam stále je to „blbá“, čo vaša myseľ podvedome vníma. Treba si povedať, že ste milá, krásna, sexy, trpezlivá a tak podobne.

Nezabudnite, že toto všetko, ak sa naučíte hovoriť sama sebe, je potrebné potom vravieť aj nahlas. Netreba sa predsa hanbiť pred ostatnými hovoriť o sebe pekne. Je to v našej spoločnosti nevídané, no kľudne buďte prvá vo vašom okolí, kto začne okolo seba šíriť pozitívny postoj voči sebe a možno sa časom niekto pridá.

Okrem spomenutých situácií, kedy sa v priamom prenose učíte láskavej komunikácii so sebou, ju môžete trénovať ešte ďalšími spôsobmi. Využite každú príležitosť na to, aby ste sa so sebou pekne a milo rozprávali a dali si tak najavo, že sa máte rada. Napríklad takto:

Oceňte sa

Drobné úspechy, ktoré zažívame každý deň, môžu skvelo poslúžiť na to, aby sme si natrénovali ocenenie. Neberte veci, ktoré sa vám podarili, ako samozrejmosť. Sú ľudia, ktorí by chceli mať práve vaše schopnosti alebo talent, ktorý na vás obdivujú. Naučte sa preto oceniť sa, najprv len pre seba a neskôr aj nahlas, pred inými ľuďmi.

Ja sama som zistila, že už nie je dňa, kedy by som sa neocenila za niečo, čo sa mi, podľa mňa, podarilo, s čím som spokojná. Sú to krásne momenty, kedy si uvedomujem, v čom sa mi darí a zlepšuje mi to celkovú náladu a kvalitu môjho života.

A nemám problém sa oceniť aj nahlas pred ostatnými, pretože viem, že to nie je takzvaná „samochvála, ktorá smrdí“. Naopak, je to pocit vlastnej hodnoty, vedomie, že sa mi niečo podarilo a mám z toho radosť. Viem sa oceniť napríklad takto:

„Mňam, bolo to výborné, uvarila som skvelú večeru.“

„Som spokojná so svojím výkonom na tréningu. Išlo mi to naozaj dobre.“

„Som rada, že som dnes zvládla náročný deň v práci.“

Buďte na seba hrdá

Väčšie, ale aj tie menšie úspechy môžete využiť na to, aby ste pomenovali, za čo ste na seba hrdá. Ja som s týmto začala pred niekoľkými rokmi, kedy som si každý večer do denníka vďačnosti písala okrem vecí, za ktoré som v daný deň vďačná, aj jednu vec, na ktorú som hrdá, že sa mi podarila, alebo že som ju zvládla.

Postupne som prišla do bodu, kedy je pre mňa tento pocit bežnou súčasťou mojich dní a ja si ho naozaj vychutnávam. Pristihnem sa veľmi často pri tom, ako si v duchu hovorím, že som na seba za niečo hrdá a usmievam sa pri tom.

Nie je to ego, ktoré posilňujem, ako by sa mohlo zdať. Je to vlastná hodnota a vedomie toho, že som v niečom dobrá, že som do niečoho vložila energiu a podarilo sa to. V poslednom období je toho naozaj mnoho, za čo som na seba hrdá, lebo vidím, ako tvrdá práca na sebe prináša výsledky. Krajší život a väčšiu spokojnosť so sebou aj celým životom. A to nie je na zahodenie. Bežne vo svojej hlave počujem vety:

„Som na seba hrdá, pretože som nesedela doma, ale išla som konečne behať.“

„Som na seba hrdá, lebo som prekonala lenivosť a uvarila som nám zdravý obed.“

„Som hrdá na to, že som jednala navzdory strachu.“

Nehanbite sa za svoje úspechy

Keď zvládne človek pomenúvať, za čo je na seba hrdý sám pre seba, ďalším krokom je dať to von. U mňa to bol automatický proces, jednoducho som si tie veci tak často hovorila v mysli, že postupne zo mňa vychádzali von nahlas bez toho, aby som sa o to cielene snažila.

Možno sa to prihodí aj vám, ak nie, môžete túto zručnosť vedome trénovať. Povedať nahlas, že sa vám niečo podarilo a vy ste na to právom hrdá. Ukázať, že si sama seba alebo svojej práce vážite. Prejaviť nefalšovanú radosť z úspechu, nie sa vystatovať a masírovať si ego. V tom je veľký rozdiel, ale to človek cíti, kedy je to úprimné a kedy je to len také chvastanie a pútanie pozornosti.

Zdieľajte s kamarátkou radosť z toho, že ste začali cvičiť, ako ste to plánovali už 2 roky. Povedzte jej o svojom nadšení z nového kurzu šitia, na ktorý ste sa prihlásili napriek strachu, že to nezvládnete. Povedzte kolegyniam v práci o novom recepte, ktorý sa vám podaril a celej rodine chutila večera ako nikdy predtým. Nie je to chvastanie, je to zdieľanie radosti a nadšenia, a to podľa mňa do života patrí.

Prijmite ocenenie a komplimenty

Ďalším skvelým tréningom na zvyšovanie svojho seba-vedomia a hodnoty je, že začnete prijímať pochvaly od iných. Určite sa vám niekedy stane, že vám kamarátka pochváli účes, kolegyňa peknú sukňu alebo sa niekomu páči váš výtvor, ktorý ste nakreslili, upiekli či ušili. Zvyčajné reakcie ľudí s nízkym sebavedomím sú:

„Ále, to je stará sukňa, čo som našla v skrini…“

„No, veľmi sa mi to nepodarilo…“

„Ten koláč je dobrý, ale mal vyzerať inak, cesto mi zle vykyslo…“

Ak aj vy máte sklony pochvalu či ocenenie od druhých ľudí odmietať, popierať, prípadne zhadzovať svoje dielo či konanie, možno je na čase to zmeniť. Všímajte si situácie, kedy sa vám to deje, stopnite negatívne staré vzorce myšlienok a skúste to po novom. Napríklad takto:

„Ďakujem, našla som ju (sukňu) v skrini a rozhodla som sa ju začať nosiť, lebo je podľa mňa fakt nádherná.“

„Hej, páči sa ti (nový účes)? Bola som včera u kaderníčky, som celkom spokojná...“

„To som rada, že ti chutí. Skúšala som nový recept.“

Zase nezabudnite – nepôjde to hneď. Netrápte sa, ak sa vám ešte niekoľkokrát stane, že zareagujete po starom. Veci, ktoré podvedome robíte 20, 30 či 40 rokov, nezmeníte lusknutím prstu. Chce to dlhodobý tréning, vytrvalosť a odhodlanie zmeniť veci k lepšiemu. Som si istá, že to pôjde, ak budete chcieť.

Napadá mi ešte mnoho vecí, o ktorých by som vedela písať, no do článku sa nepomestia. Tak či tak, človek väčšinou nie je schopný naraz robiť veľa zmien. Začnite s týmito, krôčik po krôčiku, a potom môžete ísť ďalej. Verím, že ste v článku našli niečo užitočné pre seba, čo vám pomôže mať sa viac rada. Lebo to je alfa a omega spokojného života. Aspoň taká je moja skúsenosť.

Tak si poďme zopakovať, čo môžete pre seba urobiť, aby ste sa mali radšej a cítili sa tak spokojnejšie a sebavedomejšie.

Som k sebe láskavá a bavím sa so sebou ako s najlepšou priateľkou.

Používam smerom k sebe pozitívne prívlastky.

Oceňujem sa za každodenné drobné úspechy či zvládnuté výzvy.

Každý deň si nájdem aspoň jeden dôvod, prečo som na seba hrdá.

Viem dať pred druhými najavo, že som hrdá na to, aká som a čo dokážem, na svoje talenty.

S pokorou a vďačnosťou prijímam komplimenty a ocenenia od ľudí.

Renáta Janečková
Som odvážna duša, ktorá neustále hľadá nové cesty ku šťastiu a naplnenému životu. Zároveň som mamou, ktorá si užíva vedomé materstvo a svojou kvapkou v mori pomáha tvoriť krajší svet.
Viac o mne si môžete prečítať TU

Som autorkou e-bookov:
(ne)MÁM ČAS na deti a na seba

11 tipov, ako vychovať šťastné a sebavedomé dieťa

3 dôvody, prečo začať svoje dieťa vychovávať inak
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba na účely vyriešenia tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov